Pozrite si
Súkromníci sa v kozmickom biznise angažujú už dlho, ale zatiaľ sme o nich veľa nepočuli. Mení sa to s tým, ako začínajú používať vlastné rakety, kozmické lode a chystajú pilotované lety. A to nie je všetko.
Časy, kedy mali na kozmické lety monopol štátne vesmírne agentúry, sú už našťastie za nami. Stav, kedy do výskumu vesmíru zasahujú vlády, politici, populisti, aj konzervatívci, rozhodne nie je ideálny.
V časoch studenej vojny bolo síce medzinárodné kozmické súperenie veľmocí ZSSR a USA významným stimulátorom pokroku, ale jeho potenciál sa vyčerpal. Vlády škrtajú výdavky na kozmický výskum a príchod nových projektov trvá dlhé roky.
Z dnešného pohľadu sa zdá skoro nepochopiteľné, ako sa v 60. rokoch 20. storočia podarilo v extrémne krátkom čase úspešne vyvinúť i zrealizovať projekt Apollo.
Dnes, ani 5 rokov od posledného letu raketoplánu Atlantis (r. 2011), nemá NASA k dispozícii kozmickú loď na dopravu kozmonautov. Musí využívať služby ruských Sojuzov.
Naspäť na Mesiac
Mimochodom, kozmickú loď Orion, ktorá má dopravovať kozmonautov na obežnú dráhu Zeme, k Mesiacu, asteroidom a potenciálne aj k Marsu, vyvíja pre NASA súkromná spoločnosť Lockheed Martin. Ide o jedného z najsilnejších súkromných hráčov v kozmickom sektore.
Známy dodávateľ armádnej techniky pracuje na vývoji Orionu, medzičasom premenovaného na Orion-Multi-Purpose Crew Vehicle (MPCV), čo v preklade znamená viacúčelová pilotovaná loď Orion, už od roku 2006.
Orion mal mať pôvodne šesťčlennú posádku, no súčasná verzia je určená len pre štvorčlennú posádku s dĺžkou pobytu 21 dní. Vyzerá ako väčšia verzia lode Apollo. Modul pre posádku má tvar zrezaného kužeľa s priemerom 5,02 m a výškou 3,3 m.
Loď je určená aj na lety k ISS, pre ktoré je vybavená pripojovacím segmentom. Ten umožňuje vytvoriť aj tandem z dvoch spojených lodí Orion.
Zatiaľ Orion absolvoval len rôzne testy vrátane skúšobného nepilotovaného letu na eliptickú orbitálnu dráhu s úspešným pristátím v decembri 2014.
Nasledovať má nepilotovaný let k Mesiacu a späť, ktorý je plánovaný na september 2018. Prvý pilotovaný let kozmickej lode Orion so štvorčlennou posádkou sa má uskutočniť až v rokoch 2021 až 2023.
Kozmonauti by mali obletieť Mesiac a bez pristátia sa vrátiť na Zem. Ďalšou métou bude let k asteroidom, zachytenie malej planétky a jej dotiahnutie na obežnú dráhu Mesiaca, kde ju budú kozmonauti ďalej skúmať.
Pôvodne bol prvý pilotovaný let Orionu plánovaný už na rok 2014, ale po zrušení projektu NASA Constellation, s ktorým bol vývoj kozmickej lode spojený, a kvôli súvisiacim škrtom počas prvej Obamovej vlády došlo k jeho výraznému zabrzdeniu.
Lockheed Martin sa podieľa na viacerých medziplanetárnych misiách NASA, napr. na misii 2001 Mars Odyssey, Stardust, MAVEN, alebo na súčasnej misii Juno, ktorá čoskoro dorazí k Jupiteru.
Okrem toho vyrába vojenské aj civilné satelity (vrátane družíc pre systém GPS III s U.S. Air Force), nosné rakety Atlas a v spolupráci s Alliant Techsystems modernizovanú verziu rakety Athena.
Vesmírni taxikári
Vzdialené horizonty plánovaných letov Orionu ale neznamenajú, že americkí kozmonauti budú na dlhé roky odkázaní len na spoluprácu s Roskosmosom.
Nakoniec Rusi majú v poslednom čase s kozmonautikou viacero problémov – od zlyhaní nosnej rakety Proton po meškanie výstavby nového kozmodromu Vostočnyj.
Námestník riaditeľa Roskosmosu Sergej Saveljev pritom práve v týchto dňoch oznámil, že agentúra neplánuje podpísať ďalšie kontrakty na dopravu kozmonautov s USA po roku 2018. Do tohto termínu sú spoločné pilotované misie zmluvne podložené.
Pre Američanov by to však nemal byť problém. Pilotované kozmické lode totiž vyvíjajú viaceré súkromné firmy a niektoré z nich sú už vo finále.
Najhorúcejšími kandidátmi na lety s ľudskou posádkou sú SpaceX a Boeing, pričom obe spoločnosti už majú vo vrecku kontrakt s NASA na dopravu kozmonautov na ISS. Koncern Boeing vyvíja v spolupráci s firmou Bigelow Aerospace kozmickú loď CST-100 (Crew Space Transportation), ktorá dopraví na nízku obežnú dráhu (LEO) k ISS až sedem osôb.
Neskôr by mala lietať aj k zamýšľanej súkromnej stanici Bigelow Aerospace. Má mať životnosť až 10 opakovaných štartov a sedem mesiacov na obežnej dráhe. Do vesmíru ju môže vynášať viacero nosných rakiet – Atlas V, Delta IV, alebo Falcon 9 od SpaceX.
Pred rokom v máji 2015 Boeing oznámil, že v rámci programu komerčných pilotovaných letov NASA (Commercial Crew Program, CCP) získal ako prvá súkromná firma zákazku na dopravu kozmonautov do vesmíru.
Objednávka je zatiaľ na šesť pilotovaných letov, pričom prvý by sa mal uskutočniť už v roku 2017. To je v optimálnom prípade o 4 roky skôr, ako pri lodi Orion.
Zákazku na dopravu kozmonautov vo svojej pilotovanej lodi Dragon získala aj spoločnosť SpaceX.
Loď Dragon V2 je modifikáciou nákladnej lode Dragon, ktorá už v automatickom režime dopravuje náklady na ISS. 11. mája tohto roku sa na Zem vrátila jej ôsma misia CRS-8. Pristála pomocou trojice padákov v oceáne podobne, ako kedysi lode Apollo.
Pilotovaný Dragon má so sedemčlennou posádkou lietať na obežnú dráhu, na Mesiac, aj k niektorým planétkam a pristávať má s presnosťou helikoptéry na zemi, na odpružených nohách.
Na dopravu posádky na Mars však stačiť nebude. Možno trochu neprávom je v tieni dvoch súkromníkov s ambíciami v osobnej vesmírnej doprave spoločnosť Orbital ATK (predtým Orbital Sciences Corporation).
Tá má s NASA takisto kontrakt na lety k ISS, kam dopravuje náklad svojou automatickou loďou Cygnus. Doteraz má za sebou päť misií, z ktorých jedna bola kvôli poruche nosnej rakety Antares 130 neúspešná.
Posledná sa uskutočnila v marci 2016 a v júni a v októbri tohto roku budú nasledovať ďalšie dve. Orbital ATK okrem toho vynáša prostredníctvom rakety Minotaur na obežnú dráhu nekomerčné satelity pre vládu USA.
Novšie verzie rakety Minotaur boli vytvorené kombináciou vyradených striel Peacekeeper s horným stupňom z rakety Pegasus. Pre kozmickú loď Cygnus firma využíva vlastnú trojstupňovú raketu Antares s ruskými motormi RD-181 v prvom stupni.
V júni 2016 je s loďou Cygnus plánovaný štart novej verzie rakety Antares 230.
Výlety na kraj sveta
Vesmírnu turistiku objavili Rusi, keď začali na vesmírnu stanicu ISS voziť po nevyhnutnom kozmonautickom výcviku extravagantných milionárov. Od roku 2001, kedy na palube lode Sojuz-TM32 navštívil ISS ako prvý americký miliardár Dennis Tito, do roku 2009 uskutočnila agentúra Space Adventures sedem takýchto výletov. Po výpadku amerických raketoplánov však takáto turistika skončila, niet prepravných kapacít. To sa však časom zmení.
Medzitým sa snažia vesmírnu turistiku rozbehnúť firmy ako Virgin Galactic Richarda Bransona, alebo Blue Origin zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa. Obidve firmy chcú uskutočňovať suborbitálne hyperbolické lety, pričom podobné ambície, avšak zatiaľ len v teoretickej rovine, majú aj ďalší.
Kozmická loď pri suborbitálnych hyperbolických letoch dosiahne niekoľkonásobok rýchlosti zvuku a vyletí do výšky asi 100 až 120 km. Dostane sa tak za hranicu stratosféry, cestujúci uvidia zakrivený glóbus aj čiernotu vesmíru a počas návratu si užijú niekoľko minút stavu mikrogravitácie.
Tento vesmírny bungee jumping vyjde zhruba na 200 000 USD (Virgin Galactic). To je síce veľa, no zároveň o dva rády menej, než zaplatil za pobyt na ISS Dennis Tito a jeho nasledovníci.
Virgin Galactic bude na dopravu turistov používať malý raketoplán SpaceShipTwo pre 6 pasažierov a dvojčlennú posádku, ktorý bude štartovať z paluby lietadlového nosiča WhiteKnightTwo. Pristávať bude ako bežné lietadlo.
Blue Origin používa systém New Shepard s nosnou raketou a kozmickou loďou v tvare kapsule pre troch a viacerých pasažierov. Kapsula bude pristávať na padákoch, ale zaujímavé je, že aj nosná raketa je konštruovaná na mäkké pristátie a viacnásobné použitie.
Blue Origin má však aj orbitálne ambície. Vyvíja orbitálnu kozmickú loď Very Big Brother, ktorú na obežnú dráhu vynesie dvojstupňová opakovane použiteľná raketa. Testy by mali prebehnúť ešte tento rok a prvý štart sa očakáva v roku 2020.
Nový rozmer do vesmírnej turistiky však mieni priniesť spoločnosť Bigelow Aerospace hotelového magnáta Roberta Bigelowa. Spomenuli sme ju už v súvislosti s Boeingom a loďou CST-100.
Bigelow Aerospace vyvinula nafukovacie vesmírne moduly, z ktorých bude možné na obežnej dráhe postaviť vesmírnu stanicu, alebo turistický hotel. Menšia verzia modulu, BEAM s dĺžkou 4 m, sa momentálne testuje na ISS.
V prípade úspešných testov vidí Bigelow aj NASA možnosť nasadenia nafukovacích modulov aj na Mesiaci, alebo na Marse. Bigelow plánuje vybudovať vlastnú orbitálnu stanicu a v budúcnosti by spoločnosť rada postavila základňu aj na Mesiaci.
Všetko na Mars
Mesiac je výzva, ale Mars, to je úplne iný level. Keďže cesta na Mars potrvá asi 9 mesiacov (rovnaký čas pripadne aj na spiatočný let), pilotovaná loď musí mať väčší priestor členený do viacerých sekcií, než majú pripravované lode Dragon V2, CST-100 či Orion.
Okrem toho musí mať takáto loď omnoho silnejšie ochranné štíty proti radiácii a kozmickému žiareniu, ktoré je mimo magnetického poľa Zeme väčšou hrozbou. Počas dlhého letu navyše rastú expozičné časy.
Lenže Mars patrí medzi priority SpaceX a jeho šéfa Elona Muska, preto má táto spoločnosť s cestou na Mars seriózne plány. Najskôr tam chce v roku 2018 poslať nepilotovanú loď Red Dragon, ktorá má otestovať možnosti pristátia na Marse a návratu na Zem, ako aj podmienky počas letu. Do vesmíru ju vynesie najvýkonnejšia súčasná raketa Falcon Heavy taktiež od SpaceX, ktorá bude dostupná koncom tohto roku.
Elon Musk sa netají svojimi plánmi na kolonizáciu Marsu. Pred časom verejnosť pobúril svojimi myšlienkami o jeho terraformácii, keď na vytvorenie atmosféry navrhol využiť sériu výbuchov vodíkových bômb nad polárnymi čiapočkami.
Tým by sa uvoľnil oxid uhličitý a vodná para spolu s hustnúcou atmosférou a skleníkovým efektom by spôsobili oteplenie. Zároveň by sa vytvorili podmienky pre rast rastlín, čo naštartuje ekosystém Marsu.
Terraformácia Marsu je však projektom na stáročia, ba tisícročia. Dovtedy budeme na Marse a iných planétach budovať bezpečné základne s vlastnou atmosférou, čiastočne, alebo celkom kryté vrstvou tamojšej horniny. Aktuálne dostupná raketa Falcon Heavy dokáže vyniesť na dráhu k Marsu náklad až 13,6 ton, čo je dvojnásobok hmotnosti lode Red Dragon.
SpaceX, podobne ako Blue Origin, navyše vyvinula návratný prvý stupeň nosnej rakety, ktorý pristane na vysunutých podperách a mal by sa dať použiť až desaťkrát. Tým sa znížia náklady na vesmírne lety a uľahčí sa budovanie orbitálnych staníc, ako aj planetárnych základní.
SpaceX má za sebou aktuálne tri úspešné pristátia nosnej rakety Falcon, z toho 2x na plávajúcej plošine a 1x na kozmodróme.
Keďže štátne a nadnárodné vesmírne agentúry závislé od politikov sú pri prenikaní na Mars mimoriadne opatrné, až lepkavo váhavé, súkromné firmy predstavujú v tomto smere hlavnú nádej.
Aj najúspešnejší prieskumník Marsu, akým je NASA, dokáže k červenej planéte vyslať automatickú sondu alebo rover len raz za niekoľko rokov. Tieto schopnosti ilustruje spoločný projekt ESA a ruskej agentúry Roskosmos ExoMars, ktorého prvá etapa odštartovala v marci tohto roku.
Druhá časť misie má na povrchu planéty vysadiť rover s vrtákom a robotickým ramenom, ktorého úlohou je pátrať po stopách života na Marse. Pre meškanie zo strany európskych a ruských priemyselných dodávateľov však bolo začiatkom mája rozhodnuté, že jej štart sa posunie z roku 2018 na rok 2020.
Ukazuje to, že klasické vesmírne inštitúcie sú pri vesmírnych misiách málo flexibilné. Preto aj keď pristátie ľudských posádok na Marse výhľadovo plánuje americká, ruská i čínska štátna agentúra, prvými dobyvateľmi nášho suseda budú pravdepodobne súkromníci.
Zdroj