Pozrite si
Elon Musk je úspešný miliardár. Rozhodne mu nechýba odhodlanie meniť sny na skutočnosť, hoci ciele máva poriadne vysoké. Za desaťročie zmenil naše vnímanie elektromobilov, ktoré sa zmenili z „obéznych golfových vozíkov“ na luxusné limuzíny. A okrem iného vytvoril najúspešnejšiu kozmickú firmu v súkromných rukách.
SpaceX je nielen prvou súkromnou firmou, ktorá začala lietať s nákladnou loďou (Dragon) na medzinárodnú stanicu ISS. Patrí jej aj niekoľko ďalších prvenstiev. Pomocou nosičov Falcon 9, a čoskoro aj Falcon Heavy, dokáže SpaceX vynášať družice od nízkej, až po geostacionárnu dráhu za najnižšie ceny na trhu. O zákazky nie je núdza.
Rastie kozmický gigant
Ako prvá uskutočnila mäkké pristátie prvého stupňa nosnej rakety, ktorá niesla náklad na obežnú dráhu. Takto zachránený prvý stupeň rakety má po recyklácii vynášať ďalší náklad do vesmíru – malo by ísť až o 10-násobné využitie. SpaceX má (tak ako Boeing) kontrakt s NASA na pilotované lety k ISS a s upravenou loďou Dragon chce lietať aj ďalej, než na obežnú dráhu Zeme. Rozhodujúcim cieľom je však Mars.
Centrum riadenia kozmických letov SpaceX.
SpaceX oznámila v apríli na konferencii Code 2016 svoj zámer vyslať kozmickú loď novej generácie na medziplanetárnu misiu k Marsu v lete roku 2018. Pôjde o prvú komerčnú misiu k červenej planéte, pričom bezpilotná loď Red Dragon bude modifikáciou súčasnej nákladnej lode Dragon.
Elon Musk, ktorý je aj šéfom SpaceX, je presvedčený, že ak všetko pôjde dobre, mohli by prví kozmonauti k Marsu štartovať v roku 2024. Na Marse by po vyše polročnom lete zrejme pristáli začiatkom roku 2025.
Kvôli kolonizácii Marsu Musk firmu SpaceX v roku 2002 zakladal. Detaily plánu chce odhaliť v septembri na Medzinárodnom astronautickom kongrese v mexickej Guadalajare. Zatiaľ vieme len strohé informácie, no aj tie naznačujú, že Marsovské ambície SpaceX sú obrovské.
Po vyslaní nepilotovanej lode Red Dragon k Marsu v roku 2018, chce SpaceX využiť každé štartové okno pre let k Marsu. Vyskytuje sa zhruba každých 26 mesiacov, takže po štarte v máji 2018 by mohla ďalšia (nepilotovaná) misia SpaceX štartovať v júli, alebo v auguste 2020.
S Dragonom nepoletíme
Musk uznal, že jeho plán je veľmi ambiciózny a plný neznámych faktorov, ale má byť odrazovým mostíkom, ktorý nakoniec umožní na Mars dopraviť veľký počet ľudí a mnoho ton nákladu. Časť vybavenia pravdepodobne dopravia na Mars nákladné lode ešte pred pristátím prvej posádky.
NASA sa priamo na marsovskom programe SpaceX (zatiaľ) nezúčastní, ale bude poskytovať navigačnú a komunikačnú podporu cez svoju sieť Deep Space a know-how.
Jeden zo scenárov prvého letu ľudí k Marsu je ten, že kozmická loď na planéte nepristane, ale zakotví len na obežnej dráhe a po vykonaní diaľkového prieskumu sa vráti na Zem. Ušetrilo by sa tak mnoho paliva potrebného na pristátie a opätovný štart z Marsu. Zároveň by sa počas letu otestovali technológie pre dlhodobý pobyt kozmonautov – tie ale už dobre poznáme z ISS, a hlavne prostriedky antiradiačnej ochrany.
Umelecká predstava pristátia lode Red Dragon na Marse.
Musk zatiaľ neodhalil, či plánuje s prvou pilotovanou loďou na Marse aj pristáť, alebo dosiahnuť len obežnú dráhu. Isté je len to, že táto loď nebude modifikáciou Red Dragonu. Ten má vnútorný objem len ako väčší SUV automobil a na taký dlhý let nie je vhodný.
SpaceX teda musí vyvinúť novú, omnoho väčšiu kozmickú loď, na ktorej už pracuje. Má kódové označenie Mars Colonial Transporter (MCT).
Na Mars mieri aj NASA
Plány NASA sú podstatne skromnejšie. Prvá pilotovaná misia štátnej agentúry by mala na Marse pristáť v rozmedzí rokov 2034 až 2039 (niektoré zdroje uvádzajú už rok 2030) a ďalšia výprava na báze Space Launch System (SLS) a kozmickej lode Orion by mala nadviazať v roku 2042.
Nákladná loď SpaceX Dragon kotví na ISS.
Od roku 2021 chce NASA testovať pilotované lety do hlbokého vesmíru v takzvanom cis-lunárnom priestore medzi Zemou a dráhou Mesiaca. Ide aj o testovanie radiačnej ochrany mimo štítu zemského magnetického poľa.
V máji roku 2018 poletí k Marsu sonda InSight (ak sa zadarí, pretože pôvodne mala štartovať už na jar tohto roku) zameraná na detekciu tektonickej aktivity a výskum štruktúry vnútra planéty.
V tom istom roku by mal štartovať aj rover ESA ExoMars, ktorý má pátrať po stopách života až 2 metre hlboko pod povrchom Marsu. Tam by mohli zostať nedotknuté ionizačným žiarením minimálne stopy biologických zlúčenín niekdajšieho života.
Šéf SpaceX a Tesla Motors Elon Musk chce kolonizovať Mars ešte za svojho života.
V roku 2020 poputuje k Marsu rover NASA, ktorý má nazbierať a uložiť vzorky pôdy a horniny, pre neskoršie vyzdvihnutie a dopravu na Zem. V 2. dekáde tohto storočia by tak mala urobiť sonda s robotickým návratovým modulom.
V tom čase, ak všetko pôjde podľa očakávaní, sa však už po Marse môžu prechádzať prví kolonisti SpaceX. Snáď sa to podarí, hoci aj podľa Elona Muska budú stáť misie na Mars „množstvo peňazí“.
Tie chce SpaceX získať z kontraktov s NASA na dopravu kozmonautov a tovaru na ISS, ale hlavne z vynášania komerčných a vojenských družíc. Tie posledné, pravdaže, pre armádu USA.
Zdroj