Pozrite si
Každý jin má v sebe aj malý jang a naopak, alebo veci nie sú čiernobiele. Čisté, presnejšie povedané obnoviteľné zdroje energie majú tiež svoju uhlíkovú stopu, aj keď nič priamo nespaľujú. Fosílne palivá sa však spotrebujú pri výrobe a doprave technologických zariadení.
Dopady výroby elektriny pomocou „zelených“ technológií na životné prostredie však existujú aj v iných rovinách. Pri veterných turbínach je to hluk a usmrcovanie vtákov a netopierov po zrážkach s vrtuľami. Vodné elektrárne zas menia ekosystém, aj keď veľké vodné plochy zas pritiahnu iné druhy rastlín a živočíchov.
Ani solárne farmy nie sú bez viny
Podobné súvislosti našli vedci aj v prípade slnečných elektrární, kde sú rozsiahle polia fotovoltaických panelov rozmiestnené na pôde. Umelý tieň, ktorý tak vzniká má výrazný vplyv na miestnu mikroklímu a môže spôsobovať ochladenie oproti okolitému prostrediu až o 5 stupňov Celzia.
Samostatnou kapitolou sú termo-solárne elektrárne, ktoré sústreďujú pomocou zrkadiel slnečné žiarenie na centrálny kotol, kde vzniká prehriata para, poháňajúca turbogenerátor(y). Tu okrem „tieniaceho“ faktoru pristupuje aj vysoká teplota v okolí centrálnej zóny, ktorá sa môže stať osudnou pre vtáky.
Výskum, výsledky ktorého vedci publikovali v magazíne Environmental Research Letters, sa uskutočnil na solárnej farme blízko britského Swindonu.
Ochladenie mikroklímy až o 5 stupňov Celzia, v závislosti na ročnom období, môže podľa výskumníkov z Lancaster University a Centra pre ekológiu a hydrológiu negatívne pôsobiť na rastliny a pôdu v tieni solárnych panelov. Panely preukázateľne znižovali biodiverzitu.
Na sledovanom, aj referenčnom pozemku vedci sledovali rýchlosť vetra (150 cm nad povrchom), množstvo zrážok (120 cm nad povrchom) a fotosynteticky aktívne žiarenie (PAR, 130 cm nad povrchom).
Čo majú pestovať „solárni farmári“, zisťujú vedci
Hoci sú solárne farmy trendy a podporujú ich mnohí politici v rozvinutých ekonomikách, je dobré poznať environmentálne dopady. Vplyvom zatienenia rastliny na solárnych farmách absorbujú menej uhlíka (CO2) zo vzduchu a menej sa ho tak ukladá do pôdy. Ak porovnáme rozdiel medzi týmto deficitom a úsporou produkcie uhlíka vďaka výrobe elektriny zo slnka, výsledky nie sú optimálne.
Solárna elektráreň Senftenberg v Nemecku.
Aby sa táto bilancia vylepšila, bolo by vhodné pod poliami solárnych panelov pestovať tieňomilné rastliny, schopné zároveň využiť vodu, ktorá pri dažďoch steká po paneloch.
Iné dopady, než v miernom pásme však majú solárne panely v iných klimatických oblastiach. V púšti môže mať nimi tvorený tieň pozitívny dopad. Budú potrebné ďalšie výskumy, ktoré odhalia optimálne spôsoby ako prispôsobiť flóru pod solárnymi panelmi pre celkovú optimalizáciu tejto technológie s ohľadom na životné prostredie.
Platí to tým viac, čím rýchlejšie rastie celosvetový inštalovaný výkon solárnych elektrární a s ním aj plocha solárnych fariem.
Zdroj