Pozrite si
Kultovú sci-fi trilógiu Matrix súrodencov Wachowskich, s Keanu Reevesom v hlavnej úlohe, určite poznáte. Ale myšlienka, že svet okolo nás je len ilúziu, či matrixom, vytvoreným umelou (presnejšie povedané vyššou) inteligenciou, nie je nová.
Takáto predstava je súčasťou filozofie hinduizmu a ďalších orientálnych náboženských smerov (hlavne budhizmu) už celý rad storočí. V týchto učeniach sa používa označenie mája pre svet, ktorý vnímame pomocou našich zmyslov.
Podľa nich to nie je reálny svet (ten paradoxne vraj existuje v našej mysli), ale „len“ vonkajší svet, zdanie, ilúzia. Alebo, ak chcete, matrix.
“Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó Ardžuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie.”
(Bhagavad-Gíta 18.61)
Elon Musk: Žijeme v počítačovej hre
Naša existencia sa s vysokou pravdepodobnosťou odohráva v umelom svete vytvorenou vyspelou umelou inteligenciou, podobe ako v známom sci-fi Matrix.
Týmito slovami prekvapil asi väčšinu zúčastnených na výročnej Code Conference, ktorá sa konala v Rancho Palos Verdes v Kalifornii, Elon Musk.
CEO úspešných firiem Tesla Motors a SpaceX sa už istý čas aktívne venuje problematike umelej inteligencie, ale tentoraz zaťal poriadne vysoko.
Hoci má E. Musk pre svoje tvrdenie sotva iné, než filozofické argumenty, myslí si, že šanca, že nežijeme vo virtuálnej realite (či možno v reality show) je len jedna k miliardám.
V skutočnosti tu máme len jeden odveký rozpor medzi materialistickým a idealistickým chápaním sveta, aj keď na kvalitatívne novej úrovni.
Je pravdou, že pokrok vo vývoji počítačového hardvéru a softvéru je enormný a nemá precedens v predchádzajúcich priemyselných revolúciách ľudstva. Od dvojrozmernej čiernobielej grafiky sme sa počas obdobia polovice ľudského života dopracovali k k trojrozmernej virtuálnej a rozšírenej realite.
Pri ich vnímaní sa už teraz rozplývajú hranice medzi materiálnym svetom a syntetickým počítačovým prostredím.
A vývoj ide stále rýchlo dopredu. Podľa Elona Muska sa budeme musieť naučiť komunikovať na neurálnej úrovni s umelým virtuálnym svetom. Hoci Musk viackrát nabádal k opatrnosti pred umelou inteligenciou, zrejme sa drží pravidla, že ak nemôžeme nepriateľa poraziť, niekedy je výhodné sa s ním spojiť.
Možno preto Elon Musk spolu s niekoľkými ďalšími miliardármi založili neziskovú organizáciu OpenAI na výskum umelej inteligencie ako otvorenej platformy a Musk sa spolu so Samom Altmanom stal jej spolu-predsedom.
Budeme šťastní kyborgovia?
Riešením nášho spolužitia s umelou inteligenciou má byť systém nazvaný Neural Lace. Má to byť akási vrstva umelej inteligencie vo forme nadstavby ľudského mozgu.
Musk to priblížil takto: „Máme limbický systém, mozgovú kôru a nad mozgovou kôrou vrstvu digitálnej umelej inteligencie, pričom všetky budú v symbióze spolupracovať.“
Na to, ako sa Elon Musk obával nepriateľskej umelej inteligencie, sú jeho aktuálne vízie poriadne radikalizované. Hoci bionické vylepšovanie ľudského tela a mozgu je pre mnohých rovnako príťažlivé, ako pre iných náprava sebavedomia s pomocou plastickej chirurgie, je to zároveň hra so zápalkami.
Tím OpenAI v decembri 2015
Implementácia tejto digitálnej vrstvy by sa vraj mohla vykonávať bez nutnosti operácie – intravenózne. „Čosi“ by sa vstreklo napríklad do krčnej tepny a inteligentné častice by sa usadili na povrchu neurónov. Trochu znepokojivá predstava, nemyslíte?
Pri všetkej úcte, veľká časť populácie nie je na dostatočnej úrovni, aby sa dokázala racionálne rozhodovať v demokratických voľbách, nie aby dostala do ruky neriadenú strelu umelej inteligencie. Nehovoriac o extrémnom nebezpečenstve zneužitia takýchto technológií rôznymi mocenskými štruktúrami.
Načo vymývať ľuďom mozgy cez mediálnu propagandu, keď im môžeme priamo do „digitálnej vrstvy mozgu“ natiahnuť dáta a programy, aké nám vyhovujú? Ak je naozaj všetko okolo nás matrix, čo je dosť pravdepodobné (a podľa hinduistov a budhistov isté), takáto manipulácia sa deje odjakživa.
Podľa antických mýtov aj olympskí bohovia hrali s ľuďmi zábavné divadielko – raz komédiu, raz tragédiu, keď presúvali symbolické figúrky po javisku.
Ak náhodou vystupujeme ako postavičky v počítačovej videohre Boha, či akejsi vyspelej mimozemskej civilizácie, je to hra s mimoriadne náročnými levelmi a neskutočne detailne prepracovaná.
Hra, v ktorej sa hráči stávajú zároveň tvorcami softvéru a naopak. Skúšať ju napodobňovať v „garážových“ podmienkach nemusí byť najlepší nápad.
Zdroj