V prvej a druhej časti sme vyberali vhodný procesor a operačnú pamäť počítača. Avšak nadarmo by nám bol ich extrémny výkon, ak by nebolo dostatočne výkonné aj úložisko, odkiaľ dáta čerpajú.
Tým najpoužívanejším je v súčasnosti ešte stále hardisk, pomaly by ho však chceli nahradiť SSD disky. Aké sú ich výhody a nevýhody? Pre koho sú určené?
HDD – Hard Disk Drive
Pevný disk sa stále teší neohrozenému víťazstvu medzi externými pamäťami počítačov. Skladá sa z niekoľkých častí – hlavnou sú kotúče pokryté magnetickou vrstvou (na nich sú uložené dáta), ďalej čítacie hlavy, motorčeky pre pohyb disku a pohyb hláv a integrované obvody slúžiace pre ovládanie disku.
Celý disk je zabalený v prachotesnom obale, aj najmenšia nečistota by totiž mohla spôsobiť haváriu. Dáta sú na kotúči rozdelené do stôp – sústredných kružníc. Každá stopa sa skladá z niekoľkých sektorov.
Pokiaľ je disk v pokoji, platne sa netočia. Keď ale príde požiadavka na čítanie alebo zapisovanie, elektronika ich roztočí a čítacie hlavy sa nastavia na požadované miesto. Následne vykonajú danú akciu. Keď prácu dokončia, posunú sa na iný sektor, kde majú vykonať ďalšiu činnosť, čo samozrejme nejaký čas trvá a vznikajú oneskorenia.
Navyše sa často stáva, že po sebe nasledujú dve či viac požiadaviek na čítanie z rovnakej stopy. Preto disk neprečíta len požadované sektory, ale celú stopu a dáta z nej si uloží do vyrovnávacej pamäte (štandardne 8 – 64 MB). Vďaka tomu dochádza k redukcii prebytočných pohybov platní, čoho následkom je rýchlejší a tichší počítač.
Predpokladom efektívneho čítania je však „uprataný“ disk. Na to slúži defragmentácia – presun častí súborov „roztrhaných“ po celom disku na jedno miesto. Programom na defragmentáciu je štandardne vybavený aj OS Windows, pokročilejšie možnosti ponúka bezplatný softvér Defraggler.
Veľkosť, rozhranie a rýchlosť
V súčasnosti sa používajú predovšetkým dve veľkosti HDD – 3,5“ v stolných počítačoch a 2,5“ v notebookoch. Väčšina počítačových skriniek je ale vybavená aj slotom na 5,25“ HDD. Väčšiu pozornosť však treba venovať rozhraniu.
Väčšina novších počítačov už dnes využíva SATA III, ktorého priepustnosť končí až pri 6 Gb/s a rýchlosť prenosu dát na úrovni 600 Mb/s. Ak sa vám však doma povaľuje počítač zo začiatku tohto milénia, disk v ňom možno ešte využíva SATA II či dokonca SATA I s rýchlosťami od 1,5 do 3 Gb/s. Samotnú rýchlosť systému však napokon ovplyvňuje aj rýchlosť disku.
Najčastejšie je to počet otáčok za minútu (RPM). Staršie a lacnejšie počítače môžu disponovať HDD úložiskom s rýchlosťou 5 400 RPM, častejšie sa dnes už stretnete s rýchlosťou 7 200 RPM. V serveroch figurujú aj 10 až 15 000-otáčkové disky.
Udaná by mala byť aj dátová priepustnosť pri čítaní a zapisovaní (MB/s) a latencia – stredná doba, za ktorú sa disk dostane na požadovaný sektor. Čo sa týka kapacity, dostupné sú modely od 128 GB do 16 TB (16 000 GB), jej voľba závisí od potrieb konkrétneho používateľa.
Ostatné parametre
Väčšina diskov je aktívne chladených, t. j. majú samostatný ventilátor. S ním súvisí aj tepelné vyžarovanie a hlučnosť disku. Na spotrebu veľmi hľadieť nemusíme, nakoľko sa pohybuje rádovo v jednotkách W, čo je oproti desiatkám W procesora zanedbateľná hodnota.
Bežné disky si „nerozumejú“ s otrasmi, preto môže byť najmä v notebookoch výhodou ich zvýšená odolnosť. Dva či viac diskov v počítači môže byť zapojených do tzv. RAID-u. Dáta sa v tedy zapisujú striedavo, čím sa dosahuje vyššia rýchlosť (tzv. Stripping) – polovica dát sa zapíše na jeden disk a súčasne druhá polovica na druhý.
Avšak v prípade havárie jedného disku vám zostane len časť dát, ktorá je samostatne (väčšinou) nepoužiteľná. Inou technikou je Mirroring – zápis všetkých dát na viacero diskov, teda automatické zálohovanie.
SSD – Solid-State Drive
V súčasnosti rastie obľuba SSD diskov, ktoré zrejme v budúcnosti HDD nahradia. Výhod je hneď niekoľko. SSD-čka sú rýchle statické flash pamäte (niečo ako rýchle USB kľúče) a na rozdiel od HDD nepozostávajú z pohyblivých častí.
Vďaka tomu sú absolútne nehlučné, odolné voči otrasom, majú výrazne nižšiu latenciu a spotrebu energie, navyše sú ľahšie a takmer vždy aj podstatne rýchlejšie. Z roka na rok sú navyše takéto disky lacnejšie a zároveň väčšie.
V čase ich uvedenia na trh stál maličký SSD s kapacitou 40 GB približne 80 – 90 €, teda zhruba rovnako, ako 2 TB HDD. Dnes sa už v tejto cenovej hladine pohybujú aj SSD s kapacitou 512 GB. Cenový rozdiel medzi týmito technológiami sa tak postupne stiera.
Rozhrania, rýchlosti
Rýchlejšie SSD disky môžu z praktických dôvodov využívať tradičné rozhrania pôvodne vyvinuté pre HDD úložiská. Medzi ne patrí napríklad aj vyššie spomínané rozhranie SATA, ktoré vám umožní vymeniť HDD za SSD bez dodatočných adaptérov. Takéto rozhranie však výrazne obmedzuje rýchlostný potenciál technológie SSD.
Do hry preto nastúpili konektor M.2 využívajúci rýchlejšiu zbernicu PCI Express a rozhranie NVMe, ktoré už dáva SSD úložiskám skutočný rozlet v rýchlosti. Pri výbere nového úložiska by ste si tak mali vybrať najrýchlejšie dostupné rozhranie vo vašom počítači. Rozdiel v rýchlosti systému však nepochybne pocítite aj pri prechode z HDD na SSD s využitím rozhrania SATA.
Životnosť
Pomerne často je kritizovaná životnosť SSD diskov, ktorá je teoreticky podstatne nižšia, než u HDD. Prejavuje sa obmedzeným množstvom zápisov (rádovo desaťtisíce) na rovnaké miesto, kvôli čomu sa následne znižuje kapacita disku „odumieraním“ jeho častí.
SSD-čka však používajú rovnomerný zápis na celý rozsah, čím sa ich životnosť predlžuje. Problémom by mohli byť len určité programy, ktoré neustále prepisujú väčšie množstvo súborov – napríklad viaceré služby systému Windows, tie však môžete vypnúť.
„Poistiť“ sa môžete aj tým, že si kúpite o niečo väčší disk, ako v skutočnosti potrebujete. Spočítané a podčiarknuté – v dobe rýchleho technologického pokroku je oveľa pravdepodobnejšie, že svoj počítač nahradíte novým, ako by ste mali hľadať náhradu za zničené SSD. Navyše, životnosť SSD diskov sa s ich postupným vývojom neustále predlžuje.
Zlatá stredná cesta – hybridné úložiská
Oba typy diskov majú zjavné výhody aj nedostatky. Čo tak ich skombinovať? Toto riešenie dnes využívajú väčšie notebooky, ktoré na to majú dostatok priestoru. Väčšinou ide o pracovné 15,6 až 17″ modely alebo herné notebooky.
V praxi je takéto hybridné úložisko využívané na vyčlenenie rýchleho SSD na systém a programy a pomalšieho, no podstatne väčšieho HDD na multimédiá, zálohy a hry. Takéto riešenie samozrejme neuvidíte v tenkých Ultrabookoch, tie sa už dnes spoliehajú výhradne na SSD.