Pozrite si
Nadšenie pre vodík v leteckej doprave „uhasil“ požiar vzducholode Hindenburg v máji 1937. Vodík so vzduchom tvorí výbušnú zmes, čo môže byť pri takých krehkých nádobách, akými sú balóny a vzducholode vražednou kombináciou. Po tragédii sa začalo používať inertné hélium, ale osud vzducholodí bol spečatený.
Iné je to však s využitím vodíka ako paliva na pohon palubných agregátov lietadiel. Vodík sa v palivových článkoch dá efektívne meniť na elektrickú energiu, ktorá môže poháňať prístroje, aj elektromotory.
V prípade vrtuľových strojov tak môže elektrina pohybovať lietadlom aj vo vzduchu. Takto fungujú aj solárne drony, ktoré testujú aj Google a Facebook, alebo legendárne solárne lietadlo Solar Implulse 2.
Pri veľkých dopravných lietadlách s tryskovým pohonom však vodík tiež môže prispievať k šetreniu uhľovodíkových palív a znížiť emisie oxidu uhlíka.
Spoločnosti Honeywell a Safran vyvinuli elektrický pojazdový systém pre lietadlá EGTS (Electric Green Taxiing System). Ide o pohon kolies pomocou zabudovaných elektromotorov, pričom tak ako pri elektromobiloch, sa pri brzdení využíva rekuperácia energie.
Veľké lietadlá používajú pri pohybe po letisku ťahače, alebo vlastné prúdové motory, pričom obe riešenia sú málo efektívne a náročné na spotrebu paliva. Pri používaní prúdových motorov vzniká navyše okrem množstva exhalátov aj vysoká hladina hluku.
Systém EGTS, ktorý vyrába elektrinu v palivových článkoch na vodík obe tieto nevýhody eliminuje. Ako prvá začala toto riešenie vlani využívať mexická letecká spoločnosť Interjet, ktorá odhaduje po jeho nasadení úsporu 4% paliva na lietadlo.
Úspory emisií po nasadení EGTS na jedno lietadlo
O nasadení systému EGTS vo svojich lietadlách uvažuje aj AIRBUS a partnerom firiem Honeywell a Safran, ktoré systém vyvinuli, sa najnovšie stala aj britská nízkonákladová letecká spoločnosť EasyJet.
Hlavný inžinier EasyJet-u Ian Davies hovorí, že náklady na palivo tvoria tretinu prevádzkových nákladov leteckej spoločnosti, takže čokoľvek, čo pomôže tieto náklady znížiť, sa oplatí. Tento údaj je v súlade s číslami od Honeywellu a Safranu, ktoré uvádzajú, že 6% leteckého paliva sa minie na letisku počas pojazdu, štartovaní a pristávaní lietadiel.
EGTS dokáže väčšinu tohto paliva (celkovo až 4%, čiže 2/3 paliva spotrebovaného na zemi) ušetriť.
https://www.youtube.com/watch?v=8av4C4Bn2JM
Lufthansa z tohto dôvodu testovala elektrický ťahač “TaxiBot“, ale systém EGTS s elektromotormi zabudovanými v kolesách lietadla vyzerá efektívnejšie.
Napriek tomu, že riešenie je zaujímavé, jeho široké uplatnenie v praxi nie je otázkou krátkej doby. Oproti automobilom na vodíkový pohon by však nasadenie vodíkových palivových článkov pre leteckú dopravu bolo podstatne jednoduchšie.
Nebolo by totiž potrebné budovať hustú sieť čerpacích staníc, keďže lietadlá tankujú palivo priamo na letisku.