Pozrite si
Notebooky, tablety a smartfóny všade okolo nás evokujú dojem, že prístup do internetu cez mobilné siete, Wi-Fi, alebo fixné pripojenie musí byť všadeprítomný. Rastúci boom internetu vecí, ktorý majú podporiť aj prichádzajúce siete 5G, tento dojem ešte posilňuje.
Lenže zďaleka to nie je univerzálnym pravidlom. Jednou z ambícií OSN v programe „Transformácia nášho sveta: Agenda pre udržateľný rozvoj 2030“ je aj výrazne zlepšiť prístup k informačným a komunikačným technológiám a sprístupniť univerzálny a cenovo dostupný internet v najmenej rozvinutých krajinách do roku 2020.
Ako väčšina administratívnych opatrení je však aj agenda OSN len prianím, ktorému chýba rozhodujúca realizačná energia. V tomto smere nemusíme pre príklady chodiť ďaleko. Vďaka „úsiliu“ našej vlády bude mať problémy splniť zámery EÚ v oblasti digitálnej agendy do roku 2020 aj Slovensko.
Podľa správy Aliancie za dostupný internet (A4AI) OSN prestrelila reálny termín so svojím zámerom minimálne o 25 rokov. Zabezpečiť univerzálny prístup do internetu v najmenej rozvinutých krajinách totiž podľa A4AI potrvá aspoň do roku 2042.
Pokiaľ pokrok bude pokračovať súčasným tempom, bude v roku 2020 on-line iba 53 percent svetovej populácie, pričom najchudobnejšie krajiny sveta budú mať pripojených len 16 percent svojich občanov.
„Táto správa musí slúžiť ako budíček,“ povedala Sonia Jorge, výkonná riaditeľka Aliancie za dostupný internet. „Ak by sme vážne chceli dosiahnuť všeobecný univerzálny prístup v roku 2020, museli by sme skoncentrovať takmer tridsaťročné úsilie, ktoré na to bude treba vynaložiť, do obdobia najbližších piatich rokov.“
OSN sa k správe nevyjadrila, ale na realite to prakticky nič nemení, keďže okrem deklarácií môže táto inštitúcia pre skutočné zlepšenie infraštruktúry urobiť pramálo.
Správa odporúča redefinovať predstavu o cenovo dostupnom internete. Súčasná definícia za taký označuje mesačný program s 500MB dátovým limitom za cenu 5 percent priemerného národného platu v danej krajine.
Politici by sa mali snažiť znížiť náklady na mesačný program s 1GB dátovým objemom na cenu do 2 percent priemernej mzdy v danej krajine (plán „1 za 2“). To je v prepočte na jednotku dát viac ako štvornásobné zlacnenie, ale faktom je, že dátový limit 0,5 GB silne obmedzuje možnosti použitia súčasného internetu.
Priemerné náklady na obstaranie smartfónu, alebo tabletu sú dnes údajne 48 USD, ale po pripočítaní nákladov na pripojenia aspoň s 500 MB dátovým limitom, robia internet pre väčšinu populácie v chudobných krajinách nedostupným.
Odhliadnuc od toho, že (aj) v týchto krajinách na veľkých častiach územia fyzicky neexistujú žiadne prístupové siete do internetu, s výnimkou satelitného pripojenia, znižovanie nákladov na hardvér a pripojenie sú cestou k zlepšeniu dostupnosti internetu.
Za výrazný pokrok boli v správe ocenené Kolumbia a Kostarika, ktoré politicky aj investične podporili rozvoj komunikačných technológií. Spomedzi najmenej rozvinutých krajín je za pokrok pozitívne hodnotená Rwanda, ktorá dostupný internet takisto zaradila medzi priority sociálno-ekonomického rozvoja.
Na rozdiel od organizácií ako OSN, IT giganti Google a Facebook, ale aj vesmírna spoločnosť SpaceX, hľadajú spôsoby a testujú technológie, ktoré prinesú rýchly bezdrôtový prístup do internetu v oblastiach s riedkym osídlením a nedostatočnou infraštruktúrou. V hre sú stratosférické balóny, solárne drony, aj sieť satelitov.
Pritom naďalej klesajú náklady na kúpu smartfónu až na úroveň 25 USD (22,50 EUR). V správe boli za to pochválené spoločnosti Google/Android One, Gionee, Huawei a ZTE.
Digitálne priepasti však neexistujú len medzi bohatými a chudobnými, ale aj medzi ženami a mužmi. Rozdiely medzi pohlaviami popisuje správa organizácie GSMA. V priemere na celom svete zarábajú ženy menej ako muži, čo znamená, že cenová bariéra pre prístup do internetu je pre ženy (samoživiteľky) oveľa vyššia, než je tomu u mužov.
Podľa GSMA majú ženy v chudobných oblastiach o 50 percent menšiu šancu, že budú pripojené k internetu, ako muži rovnakého veku s podobným vzdelaním. V správe sa odporúča, aby vlády vyvinuli cielené úsilie na podporu prístupu žien k internetu vo svojich krajinách.
Táto stratégia by údajne mohla priniesť do globálneho mobilného biznisu 170 miliárd USD navyše.
Zdroj