Pozrite si
Možno nám to celkom nedochádza, ale pravdepodobne sme očitými svedkami dopravnej revolúcie. „Bledá tvár je pohodlná, sadne si a ide“, povedali vraj kedysi o bicykli americkí indiáni. Oveľa vyššiu mieru pohodlia priniesol automobil, ale lietajúce auto je dopravným prostriedkom, ktorý nemá historický precedens. Prekonávať terénne prekážky, vodné toky, hory a údolia po najkratšej trase vzduchom? To je z pohľadu pozemnej dopravy čosi ako cestovanie vesmírom skratkou cez iné dimenzie.
Sny o lietaní
Lietajúce auto, po akom milovníci fantastiky a inovátori nevynímajúc Henryho Forda túžili už dávno, sa stáva realitou. Môžeme byť hrdí, že na čele avantgardy vynálezcov, dizajnérov a konštruktérov, ktorí sa o to zaslúžili, sú Slováci zo spoločnosti AeroMobil.
Funkčný prototyp AeroMobil 3.0 predstavili vo svetovej premiére na festivale Pioneers vo Viedni v októbri 2014. Odvtedy tento technický zázrak priťahuje pozornosť médií ako magnet, hoci na predvádzacie akcie sú jeho autori mimoriadne skúpi.
Aj šéf Tesly Motors a SpaceX Elon Musk je fanúšikom konceptu lietajúceho auta. Pre britský denník The Independent povedal, že lietajúce auto vyrobí, hoci aj pre zábavu. Zostrojenie lietajúceho auta podľa Muska nie je hlavný problém. Náročné je vyrobiť ho tak, aby bolo tiché a bezpečné.
Zakladatelia AeroMobilu Štefan Klein a Juraj Vaculík o tom vedia svoje, ale na rozdiel od Muska, oni už svoje lietajúce auto zostavili.
AeroMobil 3.0 už vlani dostal povolenia na obmedzenú prevádzku, zatiaľ však môže lietať len do výšky 300 m a iba so skúšobným pilotom, ktorým je jeho tvorca Štefan Klein. Spoluzakladateľ a prvý technický riaditeľ AeroMobilu Štefan Klein je aj šéfom odboru dopravného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení a hosťujúcim profesorom na School of Art Mackintosh v Glasgowe.
Vývoju lietajúceho automobilu sa venuje už 20 rokov a má za sebou spoluprácu s viacerými renomovanými automobilkami. V AeroMobile napĺňa svoje sny. Darí sa mu to aj pri skúšobných letoch, hoci pilotovaniu sa venuje už dlhšie. Má nalietaných 1 200 letových hodín na motorových lietadlách a vyše 8 000 hodín letov na klzákoch.
Aký je AeroMobil 3.0?
Vozidlo je dlhé 6 metrov a v cestnej verzii má šírku 2,24 m. S rozvinutými krídlami jeho šírka narastie na 8,32 m. Na ceste dosiahne maximálnu rýchlosť 160 km/h, pričom vzlet potrebuje rýchlosť 130 km/h. Vo vzduchu sa dokáže pohybovať rýchlosťou od 60 do 200 km/h.
AeroMobil 3.0 doletí pri spotrebe 15 l benzínu za hodinu do vzdialenosti 700 km. Stáva sa tak atraktívnym dopravným prostriedkom schopným konkurovať ľahkým športovým lietadlám. Jeho akčný rádius na ceste je ešte vyšší, na plnú nádrž prejde pri spotrebe 8 l na 100 km až 875 km.
Šéfom a finančným mozgom AeroMobilu je jeho spoluzakladateľ Juraj Vaculík. Absolvent VŠMU je majiteľom oceňovanej reklamnej agentúry MADE BY VACULIK a bývalým prezidentom Klubu reklamných spoločností Slovenska (KRAS). Juraj Vaculík sa angažuje ako investor aj v rôznych startupoch v oblasti alternatívnej dopravy, IT a médií v celej Európe a USA.
Od 1. júla 2015 posilnil tím vrcholového manažmentu AeroMobilu Douglas MacAndrew, ktorý nastúpil do funkcie technického riaditeľa. Má dvadsaťročné skúsenosti v automobilovom priemysle, pôsobil v spoločnostiach Land Rover, McLaren a Smith Technologies. Na novom pôsobisku bude viesť tímy konštrukcie, vývoja, výpočtov a dodávateľov v tesnej spolupráci so Štefanom Kleinom.
Tŕnistá cesta k úspechu
Veľké veci sa nerodia ľahko. Štefana Kleina o tom netreba presviedčať, veď má za sebou dve desaťročia práce na lietajúcom aute a konštrukciu troch prototypov. V súčasnosti navyše skúša lietajúce auto v reálnej prevádzke na zemi, aj vo vzduchu.
Jeden z testovacích letov nad Nitrou sa mu však takmer stal osudným, keď 8. mája 2015 došlo k poruche stroja. Incident našťastie dopadol dobre, pilot približne vo výške 300 metrov aktivoval bezpečnostný padák a AeroMobil pristál v oblasti nitrianskeho letiska. Pritom sa len mierne poškodil a Štefan Klein vyviazol bez zranení.
Pri skúške naostro sa tak potvrdila účinnosť bezpečnostného systému a vývojári získali cenné údaje a skúsenosti pre ďalšie zdokonaľovanie lietajúceho auta. Vozidlo síce po núdzovom pristátí vyzeralo značne poškodené, no došlo len k zdeformovaniu častí karosérie z ľahkého karbónového materiálu.
Firma avizovala, že poškodené diely vymení a bude testovať ďalej. Už v júni AeroMobil 3.0 prezentovali v Londýne. Aj návštevníci svetovej výstavy Expo v Miláne si mohli pozrieť v slovenskom pavilóne propagačné video s letiacim AeroMobilom. Isté je, že zakladatelia AeroMobilu robia pre propagáciu našej krajiny ohromnú službu a zaslúžia si viac, než len pozornosť nadšencov a médií.
Nakoniec sa aj dočkali. Firma minulý rok požiadala Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu o investičný stimul a vláda na vývoj lietajúceho auta odsúhlasila dotáciu vo výške 6 miliónov EUR. Prostriedky sú podľa ministerstva určené na krytie 80 percent nákladov súvisiacich s riešením projektu priemyselného výskumu a 60 percent nákladov súvisiacich s riešením projektu experimentálneho vývoja (ďalších 2,5 milióna EUR pridá AeroMobil z vlastných zdrojov).
Ministerstvo sa domnieva, že AeroMobil sa môže stať pre Slovensko takým kľúčovým projektom, akým bola pre Fínsko Nokia, pre Estónsko Skype či pre Kaliforniu Tesla a SpaceX. Napriek tomu, že uvedená suma zďaleka nebude stačiť na dokončenie vývoja a spustenie malosériovej výroby a firma bude musieť získať prostriedky aj z iných zdrojov, objavila sa aj kritika tejto dotácie.
Opozícia vláde vyčíta, že netransparentne mrhá prostriedkami daňových poplatníkov a nemá žiadne garancie, ani podiel vo firme, alebo na vlastníctve know-how. Táto kritika je však podľa môjho názoru len „povinnou jazdou“. So slovami Miroslava Beblavého, že Tesla, Skype či Nokia „vznikli inou cestou“, by sme mohli polemizovať.
Ani AeroMobil nevznikol zo štátnych peňazí a USA napr. štedro podporili Teslu, aj SpaceX. V roku 2009 spoločnosť Daimler AG odkúpila za 50 miliónov dolárov 10% akcií automobilky Tesla a vzápätí 40% svojho podielu predala Aabar Investments z Abu Dhabí.
V tom istom roku presvedčila Tesla o svojej dôveryhodnosti aj americkú vládu, ktorá jej udelila pôžičku vo výške 465 miliónov dolárov. Tesla už o 4 roky pôžičku v plnej výške americkej vláde splatila, firma je však kvôli vysokým nákladom na vývoj a investíciám do rozširovania výroby stále v červených číslach.
Ak by sme ju posudzovali krátkozrakou optikou, išlo by o neúspešný podnik. Opak je pritom pravdou. Podobne aj SpaceX profituje zo štátnych zákaziek od NASA na lety nákladnej lode Dragon, aj na prípravu pilotovanej lode
Ten správny čas na lietajúce auto
AeroMobil 3.0 je síce stále vývojovým prototypom, podľa Štefana Kleina je však pripravený na malosériovú výrobu. Malo by sa tak stať v roku 2017, dovtedy sa zrejme objaví ešte jeden zdokonalený prototyp. Jeho predajná cena zatiaľ nie je známa, ale určite nepôjde o mainstreamový produkt.
Ako poznamenal v jednom z rozhovorov Juraj Vaculík, zásadné inovácie v prvej vlne nebývajú lacné. Prvé mobily ani počítače neboli dostupné pre široké masy a všetci vieme, aká je situácia dnes. Nakoniec pred 100 rokmi to platilo aj o automobiloch.
Cena komerčnej verzie AeroMobilu bude výrazne závisieť od použitých komponentov, motora, riadiacich a bezpečnostných systémov a ďalších prvkov, ktorých podoba zatiaľ nie je definitívne určená, takže vykalkulovať dnes predajnú cenu je nemožné.
Podľa niektorých špekulácií by sa ale cena mohla približovať cene luxusných športiakov. Cieľovým trhom je zatiaľ USA, kde má lietanie ľahkými súkromnými lietadlami silnejšiu tradíciu, než v Európe, nemálo záujemcov by si však takýto exkluzívny produkt našiel aj medzi slovenskými multimilionármi.
Či sa už bude väčšina produkcie predávať v EÚ, alebo v USA, dôležité je, že vlastníci AeroMobilu hodlajú zachovať vývoj aj výrobu na Slovensku. Na tejto značke by teda mohla u nás vyrásť ďalšia, tentoraz rýdzo slovenská automobilka.
Komerčnej fáze a praktickému využitiu lietajúceho auta však ešte bude predchádzať intenzívny vývoj a hlavne náročný schvaľovací proces, ktorý AeroMobilu rozviaže krídla. S potrebou vytvorenia novej filozofie letových koridorov v menších výškach sa otvára aj otázka novelizácie príslušnej legislatívy na medzinárodnej úrovni.
Dôvodom nie je len príchod AeroMobilu a ďalších lietajúcich áut (napríklad so svojím projektom TF-X prichádza spoločnosť Terrafugia), ale aj vo veľkom sa rozvíjajúci boom dronov. Juraj Vaculík dokonca uviedol, že v blízkej budúcnosti by sa mohli lietajúce autá objaviť vo verzii s autonómnym riadením.
Tak to už naozaj pripomína sci-fi – zadáte cieľ a vozidlo vás optimálnou trasou po zemi, aj vo vzduchu dopraví, kam potrebujete.
Podoba individuálnej dopravy sa možno už o päť-desať rokov zmení na nepoznanie – elektromobilita, autonómne autá a popri tom všetkom aj lietajúce hybridy. Môžeme byť hrdí, že slovenskí experti a výskumníci sú a budú pri zrode tejto zmeny.
