Vo vianočnom seriáli plnom tipov a rád pokračujeme. Dnes sa pozrieme na čím ďalej, tým viac zaujímavejší segment – OLED televízory. Viacerí ste sa nás pýtali, aký OLED televízor si kúpiť, ktorý je ten cenovo najzaujímavejší alebo ktorý sa oplatí hlavne z pohľadu ceny a výkonu.
Ďalšie rady a tipy na produkty aj z iných oblastí nájdete v našej vianočnej sekcii VIANOCE 2019.
Pri skúmaní trhu sme ostali milo prekvapení i my. Kým pred rokmi stáli top-end OLED televízory mnohé tisíce eur, dnes do 2 000 € kúpite špičkový top-end OLED televízor, ktorý vám môže slúžiť dlhé roky, hlavne vďaka technologickej výbave, ktorá tak rýchlo nezostarne. Kým sa ale vrhneme na konkrétne modely, pozrime sa, na čo si dávať pred kúpou, resp. ešte samotným výberom pozor.
V súčasnosti OLED televízor nekúpite bez 4K Ultra HD rozlíšenia, čo je dobre. Iné do najbližších rokov ani potrebovať nebudete. Aj dnes je už 4K Ultra HD (4K UHD) rozlíšenie prakticky bežným rozlíšením u väčšiny nových televízorov. Iba tie najlacnejšie na trhu s cenou okolo 200-300 € môžu mať ešte Full HD, resp. tzv. HD Ready rozlíšenie.
Výhodou 4K UHD televízorov je bezpochyby jemný obraz, ktorý dokážu vyprodukovať (upscalovať) z HD, alebo Full HD rozlíšenia prakticky všetky aktuálne 4K Ultra HD modely. Vo väčšine prípadov sú na tom lepšie aj vlastnosti ako jas, kontrast, farby, frekvencia obrazu či podpora štandardu HDR (High Dynamic Range), teda obrazu s vysokým dynamickým rozsahom.
HDR obraz je výrazne farebnejší, ako bežný obraz, má byť taký, ako by sme scénu videli v realite našimi očami, no pre mnohých však je stále umelý. Je to preto, že doteraz sme boli zvyknutí sledovať obraz v SDR (Standard Dynamic Range), ktorý pochádza ešte z čias CRT televízorov.
Pretrvávajúcim nedostatkom je, že stále neexistuje jednotný štandard. Poznáme napríklad HDR10, HDR10+, Dolby Vision či HLG. Aj preto sa výrobcovia snažia podporovať viaceré HDR štandardy. Aj tu však platí, že HDR na špičkovom displeji je iné, ako HDR na low-end displeji.
Ani minulý a už ani tento rok sa už nemožno sťažovať na nedostatok obsahu. Každý smart televízor je možné pripojiť k internetu, kde je Ultra HD obsahu už požehnane. Hlavne v streamingových službách, ktorých počet už tento rok opäť narastie. Pozitívom je i 4K UHD vysielanie šírené cez satelit či káblovku. Štandardom to ale nie je.
YouTube ale už roky podporuje Ultra HD obsah s HDR. Toto najvyššie rozlíšenie nájdete už aj na Netflixe či Amazon Prime Video. Rovnako je na trhu už viacero Blu-ray prehrávačov, ktoré si vedia poradiť s Ultra HD BD diskami. Tie sú však stále predražené, no na druhej strane sú stále lacnejšie, ako návšteva multiplexu pre celú rodinu aj s občerstvením. V kine je ale iná atmosféra a hlavne iný zvuk.
Dnes už nie je nič výnimočné ani 4K Ultra HD s HDR aj pri herných novinkách. Konzoly ako Xbox One S a One X či PlayStation 4 Pro ich natívne podporujú. Mimochodom, aj tento rok stále platí, že Xbox One S je jedným z najlacnejších Ultra HD BD prehrávačov na trhu.
Ak aj máte ale iba „obyčajný“ Blu-ray prehrávač cez podpory Ultra HD, nezúfajte, každý moderný Ultra HD televízor vie spracovávať obraz do vyššieho rozlíšenia – vašu zbierku Full HD filmov tak môžete pozerať aj naďalej s pôvodným hardvérom na novom displeji. Navyše čím vyššie zdrojové rozlíšenie (napríklad Full HD), tým lepší výsledok bude na Ultra HD displeji.
Čo však treba vedieť pred kúpou OLED televízora?
V zásade to isté, čo pri LCD televízora. Teda ak ste doteraz mali televízor s uhlopriečkou napríklad 43 palcov, nečudujte sa, že taký televízor s Ultra HD rozlíšením nenájdete. Nemajte z toho ale vôbec vrásky. Zaužívaný pomer veľkosti displeja a vzdialenosti od diváka je už minulosťou práve vďaka 4K UHD.
Vďaka tomu, že 4K Ultra HD televízor má 4x vyššie rozlíšenie ako Full HD TV alebo až 8x vyššie ako HD, nebude vám prekážať väčší displej. Pixle voľným okom uvidíte možno tak zo vzdialenosti pár centimetrov. Zároveň rokmi výrazne klesli rámiky okolo televízora, takže rozmerovo rovnaký televízor môže mať podstatne väčší displej.
Ak teda máte stenu s televízorom možno 3 metre od sedačky, pokojne si môžete kúpiť aj 70″ displej, ak na to v prípade OLED ale, samozrejme, máte. Keďže sa ale pozeráme po OLED modeloch s najlepším pomerom ceny a výkonu, uhlopriečka 55″ (zhruba 139 cm) je tou naj voľbou. Na bežnú miestnosť to stačí viac ako dosť.
Na rozdiel od LCD panelov, OLED televízory si emitujú svetlo samé. Presnejšie každý jeden pixel spomedzi tých vyše 33 miliónov pixlov svieti samostatne. Vďaka tomu nie je nutné pozerať na parametre ako napríklad typ podsvietenia.
Na druhej strane je ale nutné povedať, že maximálny jas, teda svietivosť OLED displejov je o čosi obmedzenejšia, ako pri LCD paneloch. Nemajte však obavu, prakticky všetky OLED panely majú lepší jas, ako väčšina LCD televízorov. Lepší jas majú LCD iba pri najvyšších modeloch.
Mnohí si dodnes myslia, že OLED panely sa rýchlo pokazia, lebo sú v nich používané organické LED diódy, nie anorganické, ktorým možno ich funkčnosť „prikázať“. Odporcovia OLED displejov budú tiež určite namietať, že na OLED paneli sa obraz vypaľuje a navždy ostáva.
Na rozdiel od staručkých OLED panelov tie nové ale podobnými neduhmi netrpia, odporúčame si pozrieť neuveriteľne dlhý test kolegov z RTINGS.com, ktorí OLED strednej triedy od LG testujú už vyše 9 000 hodín! Áno, na niektorých sa im obraz vypálil, ale len preto, že na ňom neustále beží identický program. V praxi, keď sledujete televízor len veľmi ťažko budete neustále pozerať rovnaký obraz.
Veľkou výhodou OLED panelov je dodnes nedosiahnuté podanie čiernej farby. To súvisí s vyššie spomínaným podsvietením. Keďže každý bod na OLED displeji si svetlo emituje sám, v prípade potreby sa kompletne vypne a je úplne čierny. Čierna farba prehrávaného obrazu je tak reálne čierna. Vďaka tomu je takmer dokonalý aj kontrast, ktorý výrobcovia pokojne deklarujú v miliónoch k jednej. Nemenej podstatnou výhodou sú aj pozorovacie uhly. Najmodernejšie LCD panely ich majú tiež výborné, no proti OLED stále zaostávajú.
Keďže OLED displeje nepotrebujú podsvietenie formou LED diód v pozadí panelu, televízory s OLED panelmi dokáížu byť neuveriteľne tenké. Niektoré top modely je dokonca možné na stenu lepiť.
OLED displeje majú ešte jednu nespornú výhodu – rýchlosť. Odozva OLED panelov začína na 1 ms, čomu sa LCD nemôžu rovnať. Aj preto sú akčné scény (vrátane športov) plynulejšie. 100 Hz obnovovacia frekvencia je samozrejmosťou už v lacnejších typoch OLED panelov. Aj preto ich milovníci herných konzol majú veľmi v obľube.
Nedávna štúdia NTHU tiež hovorí o tom, že OLED displeje sú šetrnejšie k očiam, čo však bežný spotrebiteľ nemá šancu prakticky postrehnúť. Výhodou OLED televízorov je aj spotreba. OLED totiž potrebuje menšiu porciu energie, ako rovnako veľký LCD panel. To vidieť napríklad v smartfónoch, kde mnohí výrobcovia využívajú už len AMOLED displeje aj pre ich nízku energetickú náročnosť.
Čo sa týka výbavy 4K UHD OLED TV, tá sa prakticky zhoduje s ich LCD náprotivkami. Každý TV vo výbere má minimálne niekoľko HDMI portov, v ideálnom prípade s verziou 2.0 a podporou HDCP 2.2. Ostatné konektory ako optický a analógový audio výstup, USB porty (hľadajte čo najviac USB 3.0) či tunery digitálneho vysielania DVB (vo verzii 2) všetkých štandardov (T, S, C) sú bežnou výbavou. SCART konektor v OLEDoch nečakajte, existujú však redukcie. USB-C porty v televízoroch ale akosi nenájdeme ani v tomto roku, čo je škoda.
Samozrejmosťou je možnosť bezdrôtového pripojenia do internetu cez Wi-Fi, poteší aj Bluetooth modul či NFC čip pre rýchlejšie párovanie s mobilnými zariadeniami, no len u vybraných modelov. Vzácnosťou nebýva ani Ethernet port na káblové vysokorýchlostné pripojenie k internetu.
Cez Wi-Fi býva štandardom možnosť zrkadlenia obrazovky mobilného zariadenia cez Direct Wi-Fi alebo Miracast. DLNA je tiež samozrejmosťou, intelácke WiDi či nebodaj AirPlay ponúkajú iba top-end modely. Televízory s Androidom ale majú ešte čosi navyše – Chromecast.
Moderné smart TV už dávno prechádzajú na operačné systémy, ktoré už nie sú tak uzatvorené a hlavne sú podstatne rýchlejšie, ako ich vlastné. Sony a Philips pracujú na Android TV, Panasonic však už nespolupracuje s Firefoxom, ale tvorí vlastný systém rovnako, ako Samsung so svojim Tizen OS a LG s vlastným Web OS. Všetky tieto systémy sa vyznačujú väčšou kompatibilitou s pripojenými zariadeniami, jednoduchším a prívetivejším používateľským rozhraním a hlavne vyššou rýchlosťou.
Nedostatkom stále ostáva problém s internetovým prehliadačom alebo YouTube aplikáciou. Pozerať webstránky cez TV znie síce výborne, no pomalosť práce s nimi vás rýchlo omrzí. To isté platí aj o vyhľadávaní na YouTube či Vimeo. Softvérová QWERTY klávesnica je ako za trest. Tu prichádza vhod práve smartfón, ktorý buď cez natívnu aplikáciu alebo zrkadlením obrazovky robí túto prácu rýchlejšie. Stále to ale nie je ideálne riešenie, keďže musíte mať mobil alebo tablet stále poruke.
Čerešničkou výbavy, no len v prípade značky Philips je tzv. Ambilight systém, ktorý vám osvetľuje priestor za TV a tým opticky zväčšuje obraz. Dodnes neexistuje výrobca, ktorý by ponúkal čosi podobné (aj vďaka patentu Philipsu).
Čo sa týka spotreby, tak 55″ Ultra HD TV ju má okolo 110W čo predstavuje zhruba 140 kWh ročne v závislosti od času sledovania TV.
Po zvukovej stránke televízory nikdy nevynikali, no niektoré z vybraných modelov skrývajú zvukové prekvapenie. Síce na bežné sledovanie TV vysielania 20-30 W výkon z pomerne malých stereo reproduktorov stačí, film si s nimi ale neužijete. Rozprávky o najrôznejších priestorových zvukoch nechajte bokom, na to by TV potrebovali omnoho viac reproduktorov i miesta v „bedni“.
Ak si chcete filmy, videá či hudbu užiť čo najlepšie, siahnite aspoň po kvalitnom 2.1-kanálovom systéme, prípadne investujte do 5.1-kanálového soundbaru, ideálne s bezdrôtovým subwooferom. Asi ani vám by sa nechcelo ťahať káble po celej obývačke. Na trhu je systémov hneď niekoľko, treba si len vybrať.
Zhrnutie:
- 4K Ultra HD je dnes už štandard
- aj väčšie uhlopriečky (nad 50″) sa hodia aj do malých obývačiek
- ak peniaze nehrajú rolu, kúpte si aj 65″+ telku
- OLED panely súčasnosti už netrpia „detskými chorobami“ z minulosti
- čím viac cd/m² (jas), tým lepšie
- OLED majú extrémne nízku odozvu
- černejšiu čiernu neponúkali ani plazmové telky
- USB 3.0 pri Ultra HD je potrebné, hlavne ak plánujete TV využívať aj na prezeranie domácich videí či fotiek
- OLED TV je pod 1 000 € kúpiť prakticky nemožné
To najlepšie z OLED sveta
V prehľade nižšie sme nevyberali ani tie najdrahšie modely, ale ani tie najlacnejšie. V prípade najlacnejších existujú isté kompromisy, ktoré si musí zvážiť každý jednotlivo. Na druhej strane tie najdrahšie modely sú vo svojej podstate tie isté, čo sme vybrali, ale s podstatne väčšími uhlopriečkami. Vybrané 55-palcové modely ponúkajú výbavu, ktorá nebude zastaraná ani o niekoľko rokov, no zároveň ich cena sa nepočíta v mnohých tisíckach eur. Vybraná pätica nie je cenovo dostupná, no vzhľadom na svoju výbavu a OLED panel patria k tomu najlepšiemu čo sa týka pomeru ceny a výkonu/výbavy.
Hisense H55O8B
1 399,00 €
Prečo kúpiť?
Tohtoročný model s pomerne nízkou cenou a podporou Dolby Vision HDR, ale aj HDR10, takže si užijete filmové novinky tak, ako ich vytvárali tvorcovia. Plusom je určite podpora Dolby Atmos (nutné kompatibilné reproduktory). Ide o 10-bitový displej s 4K UHD rozlíšením a 100 Hz frekvenciou. Poteší aj Wi-Fi 5 či Bluetooth, hoci neznámeho štandardu.
Prečo nekúpiť?
Operačný systém VIDAA U nemusí sadnúť každému, otázna môže byť jeho rýchlosť. Maximálny jas je 500 cd/m². Audio ponúka len 10+10 W. Chýba 3,5 mm audio výstup. Má len 2 USB 2.0 porty. Výrobca nešpecifikuje podporu hlasových asistentov.
LG OLED55E9
1 799,00 €
Prečo kúpiť?
Taktiež tohtoročný model so špičkovou výbavou. Disponuje procesorom a9, ktorý využíva strojové učenie a umelú inteligenciu pre vylepšovanie obrazu. Aj tento model podporuje Dolby Vision HDR, ale aj Advanced HDR či HDR10 Pro. Zaujímavo znie režim galéria, ktorý zobrazuje umelecké diela. Podporuje aj HDMI 2.1 (4x), ale aj hlasových asistentov od Google či Amazonu a Apple HomeKit a AirPlay 2. Má 4.2ch audio systém s výkonom 60 W, šikovný webOS, Magic Remote diaľkové ovládanie. Nechýba Wi-Fi 5 či Bluetooth 5.0. Lahôdkou pre hráčov je podpora NVIDIA G-Sync.
Prečo nekúpiť?
Výrobca nešpecifikuje USB štandard. Chýba podpora HDR10+. Výrobca nešpecifikuje jas displeja.
Panasonic TX-55GZ1500E
1 899,00 €
Prečo kúpiť?
Takmer vrchol ponuky Panasonicu, patrí do najvyššej série japonského výrobcu s certifikáciou THX i Netflixu. Aktuálna novinka využíva výkonný procesor HCX Pro pre správu farieb, jasu a čiernej. Displej podporuje aj HDR10+, aj Dolby Vision HDR. Nechýba ani Dolby Atmos pre zvuk, má zabudovaný soundbar Blade s výkonom 50W. Využíva aj Bluetooth Audio Link pre bezdrôtové pripojenie ku kompatibilným reproduktorom. Samozrejmosťou je aj podpora Amazon Alexa či Google Assistant. Operačným systémom je myHome Screen.
Prečo nekúpiť?
Pomerne drahý model. Nie je špecifikovaný Bluetooth štandard. Z troch USB portov sú dva USB 2.0. Nie je známy jas displeja.
Philips 55OLED934
2 399,00 €
Prečo kúpiť?
Najnovší model Philipsu najvyššej triedy. Patrí do série OLED+ televízorov výrobcu. Má zabudovaný 2.1.2ch soundbar Bowers & Wilkins s výkonom ? W aj s podporou zvuku Dolby Atmos. Využíva výkonný P5 Perfect Picture Engine pre vylepšovanie obrazu aj v nižšom rozlíšení. Podporuje Dolby Vision HDR, HDR10+, nechýba Wi-Fi 5 či Bluetooth 4.2. Unikátnom spomedzi všetkých je 3-stranný Ambilight systém. Operačný systém je Android TV s množstvom aplikácií. Nechýba ani podpora Chromecast.
Prečo nekúpiť?
Úplná novinka = vysoká cena. Pamäť 16 GB na Android aplikácie môže byť málo. Nie sú známe štandardy pre USB a HDMI. Nie je známy jas.
Samsung síce OLED televízory nemá, no z testovania je jasné, že svojimi top-end modelmi na ne má. Ak máte radi Samsung a chcete mať aj televízor s logom tejto juhokórejskej značky, odporúčame sa pozerať po modeloch zo série Q80R alebo Q90R. V 55″ uhlopriečke sa viete dostať na ceny, za aké sa predávajú OLED televízory konkurencie.
Sony Bravia KD-55AF9
1 999,00 €
Prečo kúpiť?
Model Master série pre maximálne kvalitné podanie farieb a obrazu. Displej podporuje HDR10, HLG aj Dolby Vision HDR. O spracovanie obrazu sa stará procesor X1 Ultimate a množstvo technológií. Najväčším unikátom je určite zvuk, ktorý vytvára samotný displej (Acoustic Surface Audio+) s usporiadaním 6x 13W + 2x 10W. Operačný systém je Android TV, nechýba podpora Chromecast či Google Assistant. Má Wi-Fi 5, Bluetooth 4.2.
https://www.youtube.com/watch?v=6ImUOkCLkKQ
Prečo nekúpiť?
Pomerne drahý model, hoci cena klesla od uvedenia o vyše 1 000 €. Jas je len 400 cd/m². Nie sú známe USB, ani HDMI štandardy. Pamäť 16 GB na aplikácie môže byť málo. Chýba podpora Dolby Atmos zvuku.