Časticová fyzika je náročná vedecká disciplína, ktorej sa venuje Európska organizácia pre jadrový výskum, ktorú mnoho z nás pozná pod skratkou CERN. Práve tá oslavuje svoje jubileum.
Možno by ste to netipovali, no vznik CERNu sa datuje na 9. septembra 1954, to znamená, že táto organizácia oslavuje 70 rokov pôsobnosti. Jej sídlo je vo švajčiarskom meste Meyrin na švajčiarsko-francúzskej hranici.
Medzi zakladajúce krajiny patrilo Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Juhoslávia, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarsko. Slovensko sa pridalo v roku 1993.
Avšak táto organizácia je známa hlavne kvôli veľkému hadrónovému urýchľovaču častíc (LHC). Ten sa nachádza v blízkosti centrály CERNu v podzemnom tuneli v tvare kruhu s obvodom 26,5 kilometra v hĺbke 50 až 150 metrov pod povrchom.
Tento urýchľovač nie je rozhodne taký starý ako samotný CERN, prvýkrát bol spustený 10. septembra 2008, avšak kvôli poruche bol pár dní na to opäť zastavený. K opätovnému spusteniu však došlo o niekoľko mesiacov neskôr.
Jeho cieľ bol pritom pomerne jednoduchý – potvrdiť existenciu častice s názvom Higgsov bozón. To sa v roku 2012 oficiálne stalo. Toto sú tri zaujímavé fakty o veľkom hadrónovom urýchľovači častíc.
Najväčšia chladnička na svete
Urýchľovač častíc (LHC) má po celom svojom obvode konkrétne 36 000 ton magnetov, ktoré sú ochladené na teplotu -271,3 stupňov °C. To je, mimochodom, ešte nižšia teplota, akú nájdete vo vesmíre.
Takto nízka teplota si vyžaduje 120 ton supratekutého hélia, 10 000 ton tekutého dusíka, 40 MW elektriny a 40 000 tesnení potrubí. Pre správny chod je takáto nízka teplota nevyhnutná.
Nič pre netrpezlivých
Protóny v tomto veľkom hadrónovom urýchľovači častíc obiehajú 11 245-krát za jednu sekundu. To je skutočne mimoriadna a pozoruhodná rýchlosť. No aj tak im trvá v priemere 10 hodín, kým sa zrazia s inými protónmi.
Rýchlosť protónu je tak 99,9999991 % rovnaká ako rýchlosť svetla. Počas tých desiatich hodín stihnú prejsť viac ako 10 miliárd kilometrov. Len pre predstavu, je to ako vzdialenosť k planéte Neptún a naspať, a to je už riadna diaľka.
Vysoká produkcia antihmoty
Tá sa produkuje pri zrážkach častíc. Každú sekundu sa takýmto spôsobom objaví až 100 miliárd antičastíc. Antiprotónový spomaľovač CERNu dokáže vyrobiť 100 miliárd antiprotónov denne.
Avšak nedajte sa zmiasť kultovým filmom Anjeli a démoni, kde taktiež figurovala uskladnená antihmota, ktorá sa mala použiť ako bomba. V realite by výroba a uskladnenie gramu antihmoty trvala miliardy rokov.